Poľovníctvo na Slovensku - 2 roky príhod a skúseností

Autor: Michal Andel | 5.12.2017 o 12:37 | (upravené 5.12.2017 o 19:25) Karma článku: 11,12 | Prečítané:  18464x

Často počúvam (v rôznych variáciách výrazov a rozličného pohľadu na slušnú komunikáciu), že nemám právo vyjadrovať sa k téme poľovníctva, keďže „o ňom nič neviem“.

Dnes sú to presne 2 roky odkedy mi poľovný hospodár z Tepličiek pri Hlohovci zastrelil psa. A ja som sa za tento čas snažil o poľovníctve zistiť čo najviac. Osobne totiž nerád delím veci, ľudí, situácie na dobré a zlé. Podľa môjho názoru potrebujú nálepky ako „poľovník“, „ochranár“, „slniečkar“ a pod. iba ľudia, ktorí majú problém so širokospektrálnym videním sveta a takéto škatuľkovanie im stačí na „založenie“ danej entity do príslušného šuplíka a na základe tohto potom zavrhnúť (alebo nekriticky adorovať) všetky jej prejavy.

Milí poľovníci, priznávam, zo začiatku som mal trochu problém udržať svoje emócie a hľadať prospešnosť vo Vašom konaní. Moja základná premisa však vychádzala z toho, že udržujete stavy zveri v prijateľnom množstve, aby tieto potom neničili lesné porasty a polia poľnohospodárom. A záležitosti ohľadom trofejového lovu, strieľania chránených šeliem či domácich zvierat sú iba výstrelky „nespratných“ členov poľovníckych združení a nie ich majoritnými prejavmi. Toľko som bol ochotný uznať.

Prvá rana tejto interpretácii poľovníctva v SR bol ale rozhovor s prezidentom Slovenskej Poľovníckej Komory Imrichom Šubom. Ako inak ako katastrofou možno nazvať fakt, že inštitúciu ktorá zastrešuje a reprezentuje poľovníctvo ako celok vedie človek, ktorý bez mihnutia oka vyhlási že treba začať poľovať na rysa (pretože to je mačka, ktorá loví pre zábavu a pán Šuba už videl celé stáda sŕn vybité jedným rysom) a slovenský endemit kamzíka tatranského (pretože už úplne stratil plachosť a nemôžeme sa predsa pozerať ako sa pretŕča ako turistická atrakcia pred Téryho chatou). Začal som tušiť, že tu niečo nie je v poriadku.

Založil som teda iniciatívu Regulácia Poľovníctva, ktorá už podľa názvu stále nemá v záujme poľovníctvo zrušiť, ale nájsť kompromis, byť platformou pre diskusiu medzi turistami, psíčkarmi, poľovníkmi a ostatnými záujmovými skupinami ktoré sa čím ďalej častejšie dostávajú do vzájomného konfliktu. Miesto diskusie na úrovni sa tu ale často stretávame s bohorovným výsmechom našej snahe. Bolo nám o.i. prorokované, že do roka a do dňa „po nás pes neštekne“ a pod. Tomu by som na druhú stranu bol veľmi rád, pretože by to znamenalo, že problémy ktoré k tomuto viedli, už pominuli. Bohužiaľ sme ale stále tu. Keďže sme sa ale momentálne aj v rámci tejto kampane dostali do bodu, kde prakticky riešime a vyvraciame stále tie isté argumenty, rozhodol som sa zosumarizovať svoj momentálny pohľad na túto problematiku. Aj preto, že vo verejnosti koluje nespočetne dezinformácii, často pochádzajúcich od samotných poľovníkov. Rozumnej argumentácii v diskusii (buď tu, alebo na FB stránke Regulácie Poľovníctva) som vždy otvorený a budem iba rád, ak sa niekomu podarí môj pohľad zmeniť.

       1. Poľovníctvo ako historická činnosť

Je pravda, že lov sprevádza ľudstvo už od čias kedy prvýkrát zistilo, že stehennou kosťou alebo iným budzogáňom sa dá čokoľvek pripraviť o život, ostrým nástrojom naporciovať a takto uspokojiť jednu zo základných ľudských potrieb. Túto nadmieru vysiľujúcu činnosť však čoskoro nahradil chov hospodárskych zvierat, čo sa ukázalo z dlhodobého hľadiska oveľa praktickejšie. Lov sa neskôr opäť rozšíril ako kratochvíľa aristokracie, až politické a sociálne zmeny posledného storočia priniesli jeho masové rozšírenie (iba na Slovensku je momentálne registrovaných takmer 60 000 poľovníkov). Argument, že „poľovníctvo je jednou z najstarších činností“ je teda trochu zavádzajúci – je, ale nie v takej miere ako dnes. Okrem toho, odpradávna ľudí sprevádzali aj otrokárstvo, kanibalizmus, znevažovanie žien, rasizmus a pod. Väčšina z nás sa však vyvíja a od týchto praktík upúšťa. „Historické dedičstvo“ teda ako argument je minimálne dosť deravý.

       2. Poľovníctvo ako zdroj potravy

Častou obhajobou poľovníctva je získavanie „bio“ potravy. Aby som bol fér, tu musím uznať istý potenciál tohto názoru, avšak s niekoľkými dodatkami. Napríklad už samotná obhajoba lovu zveri za poukázaním na situáciu na bitúnkoch je niečo na spôsob „zlodej kričí chyťte zlodeja“. Áno, je to problém, ale to neznamená že môžete vytvárať ďalší. Je pravda, že mäso ľudí sprevádza odjakživa. Veľa z nás však aj bez jeho konzumácie plnohodnotný život, v niektorých ohľadoch dokonca kvalitnejší ako mäsožravci. Nepreberné množstvo štúdii poukazuje či už na usporiadanie naše tráviacej sústavy, alebo vplyv na výkonnosť športovcov. Medzi vrcholovými atlétmi je značné množstvo vegetariánov, ktorí tvrdia že odkedy prešli na rastlinnú stravu sa im nielen zlepšila kondícia a výkonnosť, ale aj skrátil čas na regeneráciu. Scott Jurek, rekordný ultramaratónec (behy na 100 a viac kilometrov) je propagátorom dokonca vegánskeho stravovania. Ak aj pominieme tieto fakty, a budeme naďalej trvať na nutnosti a tradíciu v jedení mäsa, pozrime sa aspoň na jeho kvantitu. Ešte v minulom storočí ste si mohli dopriať tento pôžitok tak nanajvýš raz týždenne, a to ak ste pochádzali z lepšej rodiny (a to sa ešte nerozprávame o rezňoch). Konzumácia mäsa 3x denne je vynález posledných desaťročí, jednoducho preto, že to doteraz nebolo ekonomicky možné. A podpisuje sa v istej miere aj na rozširovaní obezity a iných chorôb.

       3. Smrť ako prirodzená súčasť sveta okolo nás

Áno, smrť je prirodzená, to ešte ale neznamená, že k nej (a životu) nemáme mať úctu. A toto učiť aj naše deti. My chodíme do lesa s tým, že keď sa budeme správať slušne a potichu, možno stretneme srnku, veveričku, či iné zviera ktoré tam prirodzene patrí. A ťažko sa mi vysvetľuje prečo zvieratá na ktoré sa my chodíme so zatajeným dychom pozerať do prírody, nosia nejaký páni v zelenom zastrelené na námestie. A prepáčte, ale žiadna vetvička v ústach, trúbenie ani iné tančeky úctivé nie sú.  Máte pravdu, kedysi na dedine sa zabíjalo a porciovalo bez veľkých emócii, ale opäť – musíme sa správať stále rovnako? Samozrejme, pokiaľ mi chutia jaternice, tak by som mal vedieť a súhlasiť s tým ako sa ku mne dostanú. Ale pokiaľ o tom viem, je mi to bytostne proti srsti a robím všetko preto aby kvôli mne nikto zomrieť nemusel  – prečo sa musím pozerať na demonštráciu Vašej arogantnosti? Navyše ešte na verejnom námestí? Videli ste niekedy takúto prezentáciu mäsiarstva, keď už sa s týmto odvetvím tak radi porovnávate?

       4. Poľovníctvo ako ochrana prírody

Jeden z najviac propagovaných názorov, avšak veľmi nepresný. Ochrana prírody totiž začína v jej rešpektovaní a snahe o zachovanie jej pôvodného stavu. Čomu predchádza uvedomenie, že veľa z jej procesov ešte úplne nerozumieme. Pohľad poľovníctva však odjakživa spočíva v regulácii zveri a presvedčení, že príroda sa o seba bez ich pomoci postarať nevie. Stačí tu otázka akým spôsobom poľovníci prírodu chránia, okrem prikrmovania zveri cez zimu (čím prírode ako celku v konečnom dôsledku skôr škodia) a väčšina z nich stráca pôdu pod nohami. Lov škodcov – zavlečených, nepôvodných druhov ako jeden z hlavných a relevantných dôvodov existencie poľovníctva ustupuje trofejovej súťaži o najlepšie parožie, prípadne „elitnému“ vraždeniu šeliem. Zažil som už, že poľovník na mňa vybehol s teóriou, že môj pes (pod kontrolou a zdržujúci sa v mojej blízkosti) plaší zver, on sa ale do daného revíru dostal na vozidle určite nespĺňajúcom emisné požiadavky a bez ŠPZ.

V diskusii k minulému článku som bol tiež upozornený na fakt, že v súčasnosti sa aj revíry v Národných parkoch poskytujú na správu poľovným spoločnostiam, ktoré nemajú k danej lokalite žiadnu príslušnosť, ani nemusia byť tvorené „poctivými poľovníkmi“ iba jednoducho vyhrali najvyššou ponukou súťaž. K čomu to vedie si asi viete domyslieť.

Na podporenie tejto časti môžem ešte uviesť aj citáciu doc. Ing. Jaroslava Slamečka, Csc. z dokumentu „Manažment poľovnej zveri“: „Nesprávnym lovom sa poľovníkom „podarilo„ silne rozvrátiť aj vekovú štruktúru populácií jelenej zveri. Populácie sú silne zmladené, chýbajú  v nich plne vyspelé, telesne a  trofejovo zrelé zvieratá, lebo sa nenechajú dožiť do cieľového veku. V dôsledku honby za trofejami sa okrem vekovej štruktúry narušila aj sexuálna štruktúra populácií, takže v niektorých revíroch je nedostatok nielen zrelých, ale všetkých jeleňov, teda aj stredných vekových tried.“

Naozaj sa viete o prírodu starať lepšie, ako by to zvládla ona sama?

    5. Ochrana poľnohospodárskych plodín, lesného porastu/hospodárskych zvierat/ľudí

Často sa stretávame s výzvami poľnohospodárov a lesníkov na zvýšenie lovu diviakov a inej zveri, kvôli škodám ktoré spôsobujú svojim premnožením. Vzápätí na to si prečítame dojemne propagandistický článok o nezištnom poľovníkovi, ktorý ide v zime prikrmovať (často na aute) vďaka čomu zachráni zver, ktorá by inak neprežila (čo je inak prirodzená selekcia a jeden z hnacích motorov evolúcie). K tomu prirátame zastrelené vlky a ďalšie šelmy, ktoré by si inak tieto kusy odlovili. Nesedí tu niečo? Nie sú náhodou tí, ktorí problém s „premnoženou“ zverou prichádzajú hrdinsky riešiť náhodou aj jeho pôvodcami?

A k výzvam hospodárov na lov vlka pre jeho napádanie stád? Zabezpečte ich – nemôžete po vlkoch chcieť aby si voľne sa potulujúcu ovcu nevšimli a išli ďalej. A vlky nestrieľajte – silná svorka si uloví diviaka, jeleňa či inú potravu v lese a o Vaše stádo sa nezaujíma. Ale rozdeľte svorku vlkov poľovačkou na niekoľko menších a tieto neschopné lovu inej zveri prídu hľadať potravu do Vášho chotára (zjednodušene povedané, samozrejme). Okrem toho, často sa hovorí o miliónových škodách spôsobených práve vlkom – drvivá väčšina z toho je ale na „poľovnej zveri“. Musím sa pýtať, či to nie je náhodou jeho prirodzená potrava a prečo táto oficiálne „patrí“ poľovníkom?

Ďalším častým konfliktom spôsobujúcim takmer celonárodnú hystériu je ten s medveďmi. Okrem výstavby v ich prirodzenom teritóriu (postavte si stan u niekoho v obývačke, a čudujte sa že ho občas stretnete) sú lákané poľovníckymi krmoviskami v lesoch a vzápätí nezabezpečenými kontajnermi v dedinách/mestách. Takisto najčastejšie napadnutými ľuďmi sú práve páni v zelenom (známy je aj nedávny prípad z Kláštora pod Znievom: poľovník, ktorý podľa vlastných slov vedel, že v danej oblasti sa pohybujú medvede tam išiel na svitaní a po búrke keď sú tieto zvieratá najaktívnejšie. Navyše s voľne pusteným psom, ktorý medveďa vyplašil, ten sa prirodzene bránil a daného poľovníka ľahko zranil. Hystéria vyvolaná o.i. aj starostkou Erikou Cintulovou mala za následok zastrelenie iného medveďa (laktajúcej medvedice), čo sa v Kláštore evidentne pokladá za adekvátne riešenie. Logika ostala asi niekde tam kde skromnosť a pokora pani Cintulovej, či slušnosť vo vyjadrovaní jej pána manžela). Nehovoriac o tom, že miesto zastreleného medveďa logicky zastúpi iný, jediný problém ktorý sa vyrieši, je ten akú kožušinu si doma daný poľovník vystaví. Medvede žijú na veľkej časti územia SR, konflikty s nimi sú však pravidelne iba v niektorých oblastiach. Náhoda? Požiadavky na odstrel medveďa sa množia v neskorých jesenných mesiacoch keď sa uberajú na zimný spánok. Už sú síce takmer úplne neškodné, zato majú ale najlepšiu kožušinu. Náhoda? Prečo sú pri každom náznaku prítomnosti tejto šelmy v blízkosti ľudských obydlí kontaktovaní ľudia, ktorí dostali po zbežnom naštudovaní legislatívy a niekoľkých ďalších skúšok do rúk zbraň a právo loviť zver bez ďalšieho vzdelania v jej vzorcoch správania a pod.? Prečo sa spoliehame práve na nich, že tento (často vyfabulovaný a inde zakotvený) konflikt vyriešia?

          6. Konflikt so psíčkarmi

Áno, existuje veľa nezodpovedných ľudí, ktorí nemajú svojich miláčikov pod kontrolou. Opäť sme ale v poukazovaní na chyby iných. A jedna situácia pri ktorej ani nemusí byť na vine majiteľ psa (utečie za hárajúcou sa fenou alebo pod.) ho zásadne nemusí stáť život. Verím, že sú medzi Vami aj takí čo to spravia, ale prečo radšej takto zabehnutého psa (pokojne aj za finančnú odmenu) nevrátiť majiteľovi? Že môžu byť agresívni? Môžu, ale zďaleka nie všetci. Moja osobná skúsenosť je, že väčšina je skôr vystrašená. A to chodím do lesa minimálne tak často ako páni v zelenom a nebojím sa tam aj bez zbrane. Že na jar môžu voľne pustené psy vyplašiť matku čerstvého vrhu/znášky? Informujte o tom, nech to ľudia vedia. A v čase mimo hniezdenia neútočte na ľudí kvôli plašeniu zveri. Srne aj porastu na ktorom sa práve kŕmi to malé prebehnutie pred psom, ktorý ju väčšinou ani nemá šancu dobehnúť aj tak iba prospeje (opäť je to prirodzené - viď. Yellowstone po návrate vlka). A páni poľovníci – mnohí máte sami psov, skúste si teda predstaviť seba na mieste majiteľa toho zvieraťa, na ktorého práve mierite. Naozaj musíte potiahnuť kohútik? (tu hovorím o psoch evidentne niekomu patriacich, nie páni poľovníci, nechcem u seba ubytovávať všetky túlavé zvieratá)

       7. Psychologický aspekt poľovníctva

Ako som už naznačil, nemám rád škatuľkovanie na dobrých a zlých, verím skôr že v každom je kúsok z každého. Isté charakterové črty však poľovnícku (takisto ako akúkoľvek inú) komunitu zákonite sprevádzajú. U každého jej člena samozrejme v inom pomere, čo má za následok spôsob jeho celkového vystupovania. Tu sú, podľa môjho názoru, tie majoritne zastúpené:

  • Macho – krízu mužnosti si rieši zbraňou a pocitom, že má možnosť rozhodovať o živote a smrti. Pravdepodobne šoféruje Land Rover, alebo Ladu Niva – poďla rozpočtu. Zaujíma ho prevažne lov, často si platí za trofeje za ktorými cestuje – medveď, kamzík,... Uprednostňuje oslovenie „lovec“. Časť poľovníckej psychiky, ktorá má za následok najväčšie antipatie od verejnosti.
  • Poľovník z presvedčenia – pravdepodobne niekoľká generácia – otec/dedo boli poľovníci tiež. Odmalička mu je vštepované, že koná dobro a prírodu chráni – často tomu teda j naozaj verí. Časť z neho nepripúšťa iné argumenty, časť schopná obrodenia začína tušiť, že to môže byť aj inak. Keď zvíťazí tá druhá, často zanechá poľovačky a väčšinou začne fotiť.
  • „Páni poľovníci“ – staršie ročníky, ktoré pochopili, že to čo robia nie je úplne tak ako si mysleli, ale príliš neskoro. Celý život strávili medzi zelenými mundúrmi, majú medzi nimi všetkých priateľov a po odchode „do dôchodku“ by stratili tento, často jediný sociálny kontakt. Poľovačiek sa teda stále zúčastňujú, avšak už bez toho že by sami aktívne strieľali. Radi však pomôžu s prípravou gulášu a ďalšou zábavou.

Na poľovníctvo sa dá pozerať ako na koníček – činnosť ako napríklad bicyklovanie, alebo lúštenie krížoviek. S tým rozdielom že má oveľa väčší dopad na okolie človeka, ktorý ho vykonáva. Niektorí sa neboja hovoriť o športe (nasvedčuje tomu aj tendencia popularizácie lovu lukom), týmto by som však odporučil vyrovnanie šancí, tzn. ísť proti danému zvieraťu maximálne s nožom v ruke. Z tepla posedu, strategicky a s puškou v ruke to nie je ťažké, ani umenie.

Môžeme sa naň pozerať aj ako na hospodársku činnosť – chov zveri za účelom jej neskoršej konzumácie. Takto by malo byť ale vykonávané ozajstnými odborníkmi a nie hocikým po zložení jednoduchých skúšok. O ich komplikovanosti svedčí opäť mentálna výbava veľkej časti poľovníkov (tu nemienim nikoho urážať, k tomuto názoru ma priviedli hlavne diskusné príspevky a osobné stretnutia so zástancami poľovníctva). V každom prípade je ale 60 000 poľovníkov na rozlohu SR veľa. A hlavne – je neúnosné ako sa správajú. To, že si za poplatok prenajímate právo chodiť po cudzích pozemkoch a nosiť si odtiaľ mäso na guláš Vás ešte neoprávňuje k šikane svojho okolia. Nie, nie ste tu odjakživa, súčasný stav poľovníctva je relatívne nový. A nemusí to takto ostať, stačí keď zvyšných 5 miliónov obyvateľov tejto krajiny nahneváte do tej miery, že Vám túto kratochvíľu vezmú. Alebo minimálne výrazne oklieštia. Aj keď to momentálne nie je legislatívne jednoduché, hlavne kvôli Vašej infiltrácii do kruhov, ktoré o tomto väčšinou rozhodujú. Rozhodli sme sa teda aj pre inú cestu – dôsledne vysvetľovať mladšej generácii, že poľovníci nie sú hrdinovia, ale (väčšinou) niktoši. A to žiadnymi fabuláciami, ale poukazovaním na skutočnosti – dokazujúce akí naozaj ste. Je to dlhá cesta, ale najistejšia. Keď stratíte auru hrdinskosti, machizmu a všemocnosti, ktorú ste si neprávom prisvojili, nebude už záujemcov o pridanie sa k Vám a už nič nebude treba zakazovať (čo by sa mohlo ukázať naopak kontraproduktívne). Pri strete s Vami sa nenecháme šikanovať, pretože si budeme vedomí práv na oboch stranách konfliktu – ich zjednodušený popis nájdete aj tu. A pokiaľ so mnou, páni poľovníci, nesúhlasíte skúste si odpovedať na pár otázok (podložené vecnými a preukázateľnými argumentami ich môžete aj napísať do diskusie):

  • Ako „chránite prírodu“ - aký je teda v konečnom dôsledku pozitívny vplyv poľovníckej činnosti čiastkovo, či na celý ekosystém?
  • Ako do toho zapadá lov vlka?
  • Ako do toho zapadá „poľovný turizmus“ (zvlášť týkajúcich sa prísne chránených, alebo inak ojedinelých zvierat)
  • Načo Vám je výnimka v zákone o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorej ste skupina obyvateľov, ktorá môže beztrestne naplniť skutkovú podstatu týrania zvierat?
  • A ešte jedna bonusová: Koľko ste tento rok ulovili nepôvodných druhov, škodlivých pre našu faunu a flóru (psík medvedíkovitý a podobne) a koľko fotografií máte so zverou, ktorej stavy umelo a neprirodzene zvyšujete, vytvárajúc tak ďalšie problémy, ktoré idete vzápätí hrdinsky riešiť?
  • zdroj fotografií: www.facebook.com

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kiska je bližšie k tomu, že bude vyberať zo straníkov aj šéfa Ústavného súdu

Prezident v najbližších mesiacoch obmení celý Ústavný súd. Súčasné dianie by malo byť podľa odborníkov mementom, čo by sa nemalo opakovať.

SVET

Ak zomriem, viete, kto ma zabil, hovorí Saakašvili

Na nový majdan to zatiaľ nevyzerá.


Už ste čítali?