Poľovníci by si mali uvedomiť, že ich síce je 60 000, ale nás je 5 a pol milióna.

Autor: Michal Andel | 24.12.2016 o 10:56 | (upravené 29.12.2016 o 13:05) Karma článku: 11,72 | Prečítané:  5980x

Pohľad vedúcej osobnosti najznámejšieho slovenského ochranárskeho zoskupenia VLK Juraja Lukáča na situáciu nielen v poľovníctve.

Na úvod by som Vás poprosil o stručnú charakteristiku Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.

LZ VLK vzniklo oficiálne v roku 1993, ale to podhubie, na ktorom vyrástlo žilo vo východoslovenskom pohorí Čergov už od 70. rokov. Nezávislí ľudia ako trampovia, skauti a turisti sme začali vnímať stále sa zhoršujúci stav miestneho lesa. Tak sme sa rozhodli, že mu budeme nejakým spôsobom pomáhať. Začali sme spolupracovať s lesníkmi, sadili sme stromčeky, čistili studničky, až nám po nejakom čase zdalo divné, že príroda pestuje ten les úplne iným spôsobom ako lesníci. Túto terénnu spoluprácu s nimi sme teda ukončili a ďalej spolupracovali iba v teoretickej rovine.

Rozhodli ste sa ísť vlastnou cestou, v čom spočíva ?

Naša cesta momentálne vyústila do našej snahy o to, aby príroda mohla robiť v lese čo chce ona a človek aby nerobil nič. Aspoň teda na nejakej časti územia, pretože mechanizmy, ktoré riadia lesné ekosystémy sú mimoriadne zložité. Určite im nerozumieme, a keď niečomu nerozumieme, tak by sme to asi mali nechať tak. Naša momentálna iniciatíva hovorí o 5% územia, kde by sa podľa nás nemalo robiť nič. Myslíme si, že takéto územie je stabilnejšie, podstatne efektívnejšie sa prispôsobuje rozličným klimatickým a iným zmenám prostredia a my z toho môžeme mať iba úžitok.  

To je momentálne Vaša jediná kampaň?

Záber našich činností je veľmi široký – organizujeme vzdelávacie akcie, výchovné programy a pobyty v prírode, kde ľuďom ukazujeme rozdiel v pestovaní lesa človekom a prírodou, vydávame knižky a letáky o tejto téme - vydali sme už 15 titulov a predali viac ako 50 000 kníh o lese, robíme prednášky po celom Slovensku, aj špeciálne prednáškové cykly v Prešove a Snine. Celkovo máme také 2 hutné programy: „Lesy“ a „Dravce“.

V čom spočívajú?

V programe „Dravce“ sa momentálne staráme špeciálne o ochranu vlka a medveďa. Kedysi sme sa zaoberali ešte rysom a orlom skalným, tu sa ale za posledných 30 rokov situácia zmenila tak, že my ju už riešiť nemusíme.

A potom je tu kapitola „Les“, kde sa rôznymi spôsobmi snažíme vytvárať bezzásahové územia, kde sa v lese nepoľuje, nestriekajú sa pesticídy, nerúbu sa stromy, nestavajú cesty a pod. a o všetkom teda rozhoduje príroda. Symbolom tejto kampane je naša akcia „Kúp si svoj strom“ kde ponúkame možnosť symbolicky si kúpiť za 50 euro strom v súkromnej prírodnej rezervácii Vlčia na Čergove a my za tieto peniaze rezerváciu rozširujeme. Momentálne takto máme už asi 70 ha.

S akou odozvou sa tieto vaše aktivity stretávajú?

Vždy sa nájdu ľudia, ktorým sa to nepáči. Predovšetkým ľudia zo záujmových skupín, ktorým tieto ich záujmy obmedzujeme, teda lesohospodári, poľovníci... Celoročne ale robíme prezentácie v stánkoch kde vidíme, koľko ľudí nás príde podporiť, buď morálne, alebo aj finančne. Najlepším prieskumom podpory je tá v podobe 2% z dane a tú máme väčšiu ako všetky ostatné environmentálne organizácie spolu, takisto ako aj všetky poľovnícke združenia.

V koľkých štátoch Európy je povolené poľovať na vlka?

Táto otázka nie je taká jednoduchá. Lov vlka je zakázaný v krajinách, kde vlk nie je, napríklad v ČR. Všetko ale treba robiť rozumne. Napríklad v Poľsku odrazu a bez akejkoľvek podpory celoročne zakázali lov vlka. Rozbehlo sa tam však veľmi veľké pytliactvo, bežne sa tam loví, podľa mňa, väčšie množstvo vlkov ako na Slovensku legálne. Takže my ideme iným smerom a to postupnou zmenou myslenia. Kedysi mali poľovníci taký prímer, že všetko čo má krivý zobák treba zastreliť. Za mojich mladých čias sa tak strieľali sovy aj všetky dravce, čo je teraz v podstate nemysliteľné. Takže toto je správna cesta - každý človek potrebuje čas na nejaký svoj prerod a my nemôžeme chcieť, aby poľovníci zo dňa na deň zmenili svoje zmýšľanie. Lebo myslím, že každý už hádam vidí, že poľovníctvo už nefunguje ako zdroj potravy, je to iba nejaká záľuba. Ja osobne som si poľovníctvo zadefinoval ako kultúrno-spoločensko-historickú činnosť. Už ale aj sám poznám poľovníkov, ktorí sa po rokoch „prerodili“ a vybíjajú sa fotením.

Takže čo bráni celoročnému zákazu lovu vlka?

My poľovníkom stále dávame možnosť vlka loviť, aj keď sme za to aj kritizovaní. Túto možnosť majú ale za prísnych podmienok, čo sa zase vôbec nepáči im. Dosiahli sme zákazy spoločných poľovačiek, musí tam prísť ŠOPkár, musí sa loviť len od novembra do 15 januára. Sú územia, kde sa nemôže vlk loviť vôbec – pri poľskej, českej a časti maďarskej hranice a v územiach Európskeho významu, kde je vlk prioritným druhom. A to spôsobilo, že lov vlka odrazu poklesol. Nie je zakázaný, ale kto chce sa musí snažiť. A to je podľa mňa korektné, to musia uznať aj poľovníci. Aj keď oni to chcú vrátiť do starých koľají, ale ja si myslím, že to už ustojíme. A poprosil by som ich ,aby boli radi že je aspoň taký stav, lebo svojou PR činnosťou v lese si spôsobili veľmi negatívnu reklamu. A je tu 5 miliónov Slovákov, ktorí nie sú poľovníci, to by si mali uvedomiť.

 Vznikli nejaké problémy s tým, že sa znížil počet ulovených vlkov?

Určite sú poľovníci nespokojní, lebo už to nie je také jednoduché a oni chcú všetko jednoducho.

Teraz mám na mysli škody spôsobené vlkom?

Stav vlkov sa stabilizoval, čo je veľmi dobré a škody nijako nenarástli. Skôr by som povedal, že naopak, mne sa zdá, aj keď zatiaľ nemám dáta, že tých škôd je menej. A podľa mňa je to logické, pretože silná svorka si svojich členov ustráži.

V minulých rokoch sa často stávalo, že na spoločnej poľovačke zastrelili väčšinu svorky a zostalo iba pár vlkov, ktorí sa zabudli niekde v kríkoch. Paradoxne tak vznikli 2-3 slabé svorky, ktoré potom potrebovali loviť baranov alebo nejaké iné domáce zvieratá. Silná svorka si uloví všetko v lese. Nepotrebuje chodiť do košiara. V tlači je poľovnícka argumentácia veľmi pekne sledovateľná. Minulý rok hovorili, že vlky strhávajú ovce, teraz majú jediný argument, a to že vlci strhávajú jelene. Ale ja stále hovorím - čo majú tí vlci jesť, mrkvu?

Viete vymenovať nejaké pozitívne a negatívne dopady vlka na lesný ekosystém?

Na ekosystém má len pozitívny význam ako každý iný živočích, tam všetko funguje ako hodinový strojček. Jediný problém s vlkmi je keď spôsobujú škodu človeku, to je spoločensky neúnosné. Ale v lese nemôže vlk spôsobiť žiadnu škodu, to je biologický nezmysel. Tým, že vlci lovia jelene alebo diviakov nespôsobujú škodu nikomu, je to ich prirodzená potrava.

Pozitívnych príkladov je hneď niekoľko. Prvým je napríklad korelácia vo výskyte vlka a moru ošípaných. 93% oblastí výskytu tejto choroby boli zároveň oblasti, kde sa nevyskytoval vlk. A klasický mor ošípaných nám spôsoboval škody za stovky miliónov ročne.

Druhým prínosom je zmenšenie škôd spôsobených lesnou zverou na obnove lesa. Mladé stromčeky totiž všeobecne veľmi chutia jeleňom a srncom. A kde nie sú ich predátori, tam sú tie škody ohromné. V minulosti u nás dosahovali cez 100 miliónov ročne, ale v oblastiach kde sa vlk vyskytoval boli zase veľmi mizivé. Niežeby tej zveri bolo menej, ale vlci ju trochu popreháňajú. Nemá tak čas sa zdržiavať v tom istom poraste a všetko tam zožrať.

Ďalší evidentný prínos je korelácia k besnote. Dr. Voskár má štúdie, ktoré ukazujú že výskyt besnoty je v oblastiach kde sa vyskytuje vlk evidentne menší, až nulový. Vlk sa totiž besnotou nenakazí, na to by muselo prísť k priamemu poraneniu. Vírus besnoty vo voľnom priestranstve prežije tak 20 minút. Teda keď vlk zoženie besnú líšku, tak sa mu nič nestane.

Zaujímavý je aj „poľovnícky“ výzkum (tiež od dr.Voskára), túto štúdiu robil asi 20 rokov - korelácia medzi poľovníckymi trofejami jeleňov a výskytom vlka. Výsledok? Najväčšie trofeje sú tam, kde je vlk. Takže aj samotní poľovníci by mali mať snahu zachovať vlky. Najväčších jeleňov aj chodia loviť k nám na severovýchodné Slovensko - Becherov, Čergov a pod., nie na Podunajskú nížinu.

Poďme od vlka nachvíľu preč – aký je Váš názor na poľovníctvo? Okrem toho, že je to kultúrno-spoločensky-historická činnosť ako ste už spomínali.

Ja som sa v pohľade na poľovníkov zmenil. Už nie som radikál, teraz mám taký zmierlivejší pohľad. Myslím si, že keby ich nebolo, tak sa vôbec nič nestane. Ale už keď chcú mať túto záľubu a cítia tú potrebu, tak povedzme. Ale mali by si uvedomiť, že ich síce je 60 000, ale nás je 5 a pol milióna - nás, teda ľudí, ktorí majú tu prírodu pre niečo iné, nie preto aby si tam riešili svoje záľuby v zabíjaní.

Ja osobne si napríklad myslím, že v mimoriadnej situácií by som nemal problém zabiť jeleňa kvôli potrave. Ale prečo by som ho zabíjal teraz, to neviem. Musím povedať, že teraz, keď vidím bujaka jeleňa a odfotím ho, tak je to vzrušujúci zážitok, takže tých poľovníkov na jednej strane chápem. Ale myslím si, že tam je ešte ďalší fenomén, a to že tí ľudia skutočne potrebujú zabiť. Už som viackrát od poľovníkov počul, že oni bez pušky do lesa nechodia. Jedna vec je bezpečnosť a druhá, čo som počul viackrát, že oni sa v tom lese cítia s puškou ako králi. Nemusia nič zabiť, ale majú tu možnosť.

Je niečo čo by ste poľovníkom v súčasnej situácii doporučili?

Mali by pristúpiť na nejakú reguláciu a v tom prípade som ich aj ja ochotný akceptovať. Ak nie, tak môže dôjsť k tomu, že tu nebudú vôbec a bude to kvôli tým 5 a pol miliónom ľudí. To sa môže stať, lebo struna je v súčasnej dobe veľmi napätá a spôsobili to oni, nie my. Ja sa k nim normálne nevyjadrujem, ani nerobíme nejaké špeciálne aktivity proti poľovníkom. My žiadame pre záchranu vlka, pre záchranu medveďa, nie za zrušenie poľovníctva. Ale je tu 5 miliónov ľudí, ktorí môžu raz vstať a povedať „nechceme poľovníkov“. To by si mali uvedomiť.

Čo hovoríte na často používaný výraz „premnožená zver“?

Ja nie som alergický na slovo „poľovník“, alebo „poľovníctvo“, ale na slovo „premnožená zver“ áno, pretože je to úplná hlúposť. To nebolo tak že Boh odovzdal Mojžišovi na hore Ararat excelové tabuľky kde povedal koľko má byť vlka a jeleňa na Slovensku. Oni to ale berú akoby niekde existoval v hlinených tabuľkách klinovým písmom zapísaný počet, ktorý sa musí dodržiavať. A keď je počet zveri nad týmto číslom, tak je zver premnožená a keď je to pod tak ju treba prikrmovať. Podľa mňa tie počty vychádzajú z ich vlastnej interpretácie potreby zabíjania. Z ničoho iného.

Všetci vieme, že jeleňov, srncov, diviakov je tu veľa a spôsobujú škody na majetku ľudí. A je to spôsobené tým, že poľovníci ich prikrmujú a naopak, že strieľajú šelmy. Pri jelenej zveri slovo „premnožená“ nepoužívajú, lebo ju chcú strieľať. Vlky a medvede sú chránené, tam potrebujú hovoriť o premnožení. Koľko je vlkov v lese je podľa mňa úplne bezvýznamné – môže ich tam byť aj milión. A čo? Keď máme od nich pokoj.

Kritérium by sa malo nastaviť takto – pokiaľ to zviera nespôsobuje škody ľuďom, tak ho nechať tak. A to by mala byť aj úloha poľovníkov. Keď už ľubovoľné zviera, aj nepoľovné - trebárs blchy, tieto škody spôsobuje, tak má bohužiaľ smolu. Človek by sa mal brániť. Takže keď sú blchy, treba použiť insekticíd. Ale len v tom konkrétnom prípade, inak nie.

Keby tu vlci behali a lovili deti, tak je problém a treba vlkov odstreliť. Ale to sa nedeje, tí vlci sú v lese a je pokoj. O premnožených vlkoch môžeme hovoriť vtedy, keď skutočne lovia ovce, kravy, nedá sa nikde pásť, ale to sa nedeje. Sem-tam je nejaká škoda, ale z toho sa vždy vykľuje škoda spôsobená logistikou. Ovce vyhnané v lese bez psa a pastiera. Nemôžete po vlkovi chcieť, aby sa pozrel na druhú stranu a prešiel potichu ďalej, keď zbadá ovcu v lese. To je absurdné.

Takže hovorme o to, že je niečoho veľa alebo málo až keď to spôsobuje, alebo sú náznaky spôsobovania škôd na majetku alebo zdraví ľudí. Iné kritérium ja nepoznám. Žiadne čísla, o ktoré sa oni snažia. Že 1100 medveďov je veľa, dvaja z nich kdesi niekoho napadli, ale nakoniec sa aj tak potom zistí, že to bola provokácia od človeka. Je veľmi zaujímavé, že väčšinou sú napadnutí poľovníci. A v lese sa pohybujú aj turisti, hubári, zberači čučoriedok, fotografi a tak. Ale 60 percent napadnutých ľudí sú poľovníci. Takže keď to dáme 5.5 mil. vs. 60 000 a 60 percent, tak to niečo naznačuje.

Imrich Šuba povedal v rozhovore pre nás: „Pán Lukáč sa správa akoby v živote nestretol vlka. Ja som ho stretol 2x. Áno, pastiersky pes zníži škody, ktoré vlk spôsobí. Ale je iba otázka času, kedy toho psa prekabáti. Odkazujem pánovi Lukáčovi aj cez tento rozhovor, nech si uvedomí, že my už začíname mať problémy s poľovníckymi psami, ktoré nám drhnú vlky. Pes odbehne od majiteľa na 50m, v húštine je vlk a pes sa už nevráti. Na Slovensku máme 300-600 vlkov...“

Pán Šuba hovoril niekedy, že máme 2000-3000 vlkov. To je výsledok našej debaty. Keď Šuba povie, že máme iba 300 vlkov, to je neskutočný úspech. Stiahol som to desaťnásobne dole. (smiech)

My, na rozdiel od poľovníkov máme skúsenosti s vlkmi a psami, intenzívne, konkrétne a v teréne. Nasadili sme niekoľko dvojíc čuvačov na niekoľko salašov a máme z pozorovania zaznamenané, že vlk nikdy nezaútočí na stádo chránené takýmito psami. Pozrie si stádo a odíde preč, keď uvidí psa – pes samozrejme nesmie byť na reťazi a musí mať „imprinting – vpečatenie“ do oviec. Potom to stádo bráni. Nemáme zaznamenané jediné napadnutie stáda, ktoré bolo chránené čuvačmi.

Čo sa týka druhej otázky, tú komentovať neviem. Ja nehovorím, že vlk nezabije psa, určite je toho schopný a určite to niekedy aj robí. Moja skúsenosť je však taká, že mne môj pes dvakrát ušiel s vlkom a hrali sa. To bol československý vlčiak. Tento čo mám teraz, čierny Diabol, s ním sa vlci nechcú hrať, lebo je taký divný a utekajú pred ním. Dvakrát, alebo trikrát naháňal vlka, pred mojimi očami a ten nemal absolútne snahu ho zabiť, pričom by to určite mohol urobiť. Viackrát som videl vlka skutočne tak z 10 metrov a nemal v úmysle zožrať mňa, ani môjho psa. Stretol som vlčiu svorku aj s mojím psom, stáli sme desať metrov oproti sebe. Oni pozerali ako tak objavne – čo my sme zač. Ja som potom toho svojho psa pustil, on tých vlkov samozrejme nedohnal, ani nenašiel. Päť vlkov, keby chceli tak ma zabijú za 15 sekúnd. A jeho tiež.

Prečo si to myslíte že vám nič neurobili?

Ja mám na to takú teóriu, myslím si, že vlk si myslí, že je človek. Alebo, že sme ako bratia/bratranci. Žijú v monogamných pároch, majú rodiny a veľmi komunikujú. Oni si všimli, že my žijeme v monogamných pároch, väčšinou, a veľa komunikujeme. Vidím to aj na psoch, že oni nerozlišujú človeka a psa, alebo vlka. Preto sa veľmi často stáva, že človek vyberie vĺčatá a vlčica to pozoruje. Ona podľa mňa tomu nerozumie, ona ich nebráni. „Veď prišiel môj brat“, alebo neviem ako to povedať, neviem to presne nazvať, „on im určite nechce zle, on ich len zaočkuje a vráti späť“. Neviem akým spôsobom rozmýšľa.

Ale pri iných zvieratách toto neexistuje. Keď ich zaženiete do úzkych, aj myš, aj plch bráni svoje mláďatá. Každé iné zviera útočí, ale vlk nie. Iba v literatúre sú informácie, že vlci napadli psov. Ale možno len takých – „chlapče ty fakt niesi pes“, takých jazvečíkov, alebo čo sa im tam objavilo. Nie, určite to nie je normálne.

Prednedávnom vyšiel článok o tom, že vlky zabili na Poľane...

Jelene! Na to som presne odpovedal, to bolo v Novom Čase (spomínaný článok nájdete tu: http://www.cas.sk/clanok/427560/polovnici-sa-stazuju-ze-vlci-zabijaju-jelene-ochranar-kontruje-co-maju-jest-mrkvu/) Vlk vždy uloví zviera, ktoré sa uloviť dá, tým robí selekciu. Tým, že má niekto veľké parohy, a to platí aj pre ľudí, neznamená že je dostatočne múdry na to, aby utiekol vlkovi. To môže byť úplný debil. Preto je ulovený vlkom. To je tá selekcia. Oni si myslia, že on ulovil toho jeleňa pretože mal veľké parohy. Ale kto vie ako sa vlastne choval? Slabosť koristi spočíva nielen v telesných rozmeroch, ale aj v mozgu. Treba to hodnotiť komplexne a toto je taký prípad.

Na Poľane je uzavretá množina jeleňov, je to chovná oblasť a oni si tam chovajú jelene kvôli parohom. Nie preto, aby vedeli unikať vlkom. U nás na Čergove sa nikdy nestalo, že by nejakého kapitálneho jeleňa ulovili. Lebo jeleň sa vie ubrániť – ten bujak silný. Ale títo zdegenerovaní nie. A je logické, že vlk uloví len toho jeleňa, ktorý sa dá, ktorý neutečie, má slabé svaly, alebo ja neviem čo. Prečo by lovil toho najsilnejšieho, ktorý sa nedá? Takže treba pozerať na vlčie kritériu lovu, nie na parohy. Päť jeleňov ulovili, preboha. Čím sa tam majú živiť, na Poľane kde nemajú diviakov? Živia sa jeleňmi. Preto som do Nového Času povedal – majú jesť mrkvu? Poľovníci nemusia strieľať vôbec nič, oni majú všetku potravu inde. Vlci na Poľane majú len tých jeleňov, tak ich budú loviť. A budú loviť len tých, ktorí sa uloviť dajú. Poľovníci hlásia, že vlk uloví 600 kusov jelenej zveri ročne. Oni sami ulovia 20 000. Takže kto tu zasahuje do ich populácie? Poľovníci lovia tých najlepších, lebo aj najsilnejší jeleň proti puške z diaľky nemá šancu. Poľovník si zastrelí koho chce. Vlk nie, vlk ho musí uštvať, kilometer, dva, to je väčšinou uštvaním, keď ten jeleň už nevládze a vtedy ho strhnú. To nie je tak, že ho prekvapí. Jeleň vždy utečie, ale vlk za ním ide – už som to videl viac krát.

Poľovníci hovoria, že preferujeme ochranu jedného druhu zvieraťa, čo pritom vôbec nie je pravda. My hovoríme – nezasahujme. Nám je to úplne jedno – keď vyhrajú jelene a vyženú vlkov, pohoda. Keď to bude naopak, tiež pohoda. Ale tak to nikdy nebude, že jedna skupina vyženie druhú. Vždy tam budú jedni aj druhí.

Imrich Šuba taktiež hovoril, že do siedmych rokov bude povolený lov rysa, pretože ten loví pre radosť a je to isté ako mačka – že sa s korisťou hrá. A už videl stáda zdecimované rysom.

Ja som videl loviť rysa a myslím si, že 90% jeho lovov je neúspešných. Videl  som, ako sa rys plazí k pasúcej sa lani. Zozadu sa plazil, ako tiger. Bol asi 10 metrov od nej, rozbehol sa - také dva, tri skoky a skočil na srnu. Tej sa niečo nezdalo, dačo počula a iba skočila do boku. Rys dopadol na prázdne miesto. Srna sa obzrela a videla rysa, odbehla teda do krovia a rys ostal bez šance. On sa iba tak smiešne popozeral a odišiel, že on vlastne ani nechcel loviť. Akoby sa hanbil. A takých útokov musí byť veľmi veľa. Veď tie zvieratá nie sú hlúpe . Keby boli, tak už tu dávno srnce nemáme. A jelene kvôli vlkom. Veď tie tiež ženú, ženú a niekedy sa im to nepodarí. Vlk pritom keď už začne loviť tak musí skončiť, preto to veľmi, veľmi zvažuje. On tiež dychčí, ma nejaké choroby, reumu, nie je to preňho jednoduché. Poľovníci si to predstavujú tak, že vlk príde, uvidí jeleňa a jeleň je už mŕtvy. Blud.

Čo hovoríte na tendencie lovu kamzíka tatranského zdôvodnené stratou plachosti?

Ja všetky tieto aktivity posudzujem podľa tej našej vízie – my nebránime žiadne zviera, ani nechceme, aby nejaké zviera bolo uprednostňované človekom. My presadzujeme komplex veľkých území, kde človek nerobí nič. To je veľmi dôležité. Nech príroda rozhodne, či tam ten kamzík prežije, alebo nie. To je problém prírody a my by sme do toho nemali zasahovať ani tak, ani tak. To znamená ani strieľaním, ale ani prikrmovaním.

Poľovníci často argumentujú tým, že sú jedinou záujmovou skupinou, ktorá si za užívanie prírody platí. A tým právom majú väčšie právo do prírody chodiť, využívať a brániť ju pred ostatnými návštevníkmi.

Problém je ten, že oni nebránia prírodu. To je ich úplne zásadný omyl. V našej prírode je 35 000 druhov živočíchov. Ako sa oni starajú o týchto 35 000 druhov živočíchov? Chcel by som vidieť ročný zoznam, čo ktorému živočíchovi poskytli. Oni z 35 000 druhov slovenských živočíchov sa starajú len o tri, alebo päť. O poľovnú zver – jeleňa, srnca, diviaka, tiež majú záujem o vlka, medveďa a tam končí ich záujem o prírodu.

Lenže príroda to sú sýkorky, ďatle, chvostoskoky, dážďovky, parazity jelenej zveri, pásomnice, vírus besnoty, to všetko patrí do prírody. Ako sa starajú o vírus besnoty? Ktorý má tiež svoju úlohu v znižovaní populácie líšok a podobne. To všetko sú živočíchy, ktoré dávajú dokopy veľmi silný hodinový stroj, ktorý voláme príroda - kde všetko do seba zapadá, má nejaký účel, význam.

Máte aj nejaké pozitívne skúsenosti s poľovníkmi?

Určite, ale bohužiaľ ich nie je veľké percento. Ale nájdu sa tam hviezdy. Možnože 10% z nich je takých, ktorí skutočne chodia do prírody a poznajú vzťahy v nej. Vždy je to trochu deformované tým poľovníckym pohľadom, ale sú to takí normálni ľudia. Okrem toho, že chodia do lesa intenzívne, tak majú aj iný cit pre strieľanie.

Poznám viacero poľovníkov, ktorí sú poľovníci, ale nestrieľajú. Chodia na spoločné poľovačky, pretože sa radi stretnú s poľovníkmi, vypočujú si ich príhody o tom, ako im vlci zjedli psov na 50m od nich a uvaria guláš z diviakov, ktoré oni nezabili. Takíto sú ale zatiaľ v menšine. Ja si myslím, že poľovníctvo kedysi, keď bolo len výsadou šľachty malo niečo do seba. Aj keď to malo zase ďalšie nevýhody, ale robili ho ľudia, pre ktorých to bol nejaký status.

Myslím si, že myšlienka, že poľovníctvo by malo byť profesionálne by mohla byť prínosom pre celé poľovníctvo. Že by to mali byť ľudia, ktorí prejdú veľmi náročnými certifikačnými skúškami, aj psychologickými. A tí ostatní by s nimi síce mohli chodiť, ale nestrieľať. Tak by to bolo zaujímavé. Oni majú síce teraz poľovnícke skúšky, ale ja si ich predstavujem trochu inak.

Poznám viacerých, napríklad filmári od nášho Erika – bratia Kaliský, ktorí boli veľkí poľovníci. Teraz sú na druhej strane barikády. Ale to chce vek, skúsenosti. Najväčšieho odporcu poľovníkov poznám v Poľsku – Zenon Kruczyński sa volá. On bežne strieľal, má desiatky vlkov zastrelených a teraz je najväčším nepriateľom poľovníctva. (pre znalcov polštiny je tu napríklad toto video: https://www.youtube.com/watch?v=KYrq5CkFpFo)

Ako sa dá brániť voči hystérii vyvolávanej napríklad ohľadom medveďov?

Brániť by sa mala verejnosť, ktorá s tým nesúhlasí. A myslím si, že sa to aj z veľkej časti deje. Lebo medializácia týchto problémov je úplne jednoznačne účelová v prospech toho, aby si poľovníci mohli zastreliť medveďa.. Medvede žijú v podstate na veľkom území Slovenska, ale problémy ako keby boli iba v úzkom území Tatier a potom tam kdesi okolo Kláštora, nikde inde. A medveďov je u nás viac ako vlkov.

Sú oblasti, kde nikto nikdy nič nemedializuje a medvede tam sú. U nás do dediny raz za čas príde medveď a žerie jablká, no suseda mu dala s plastovým vedrom po hlave a on odišiel. Ona nevolala televíziu. Včelárovi v nejakej vedľajšej dedine rozbil úle a čo, veď aj medveď má rad med. A nevolal televíziu.

To znamená, že tento problém nemôže byť zakliaty v medveďoch, ale ľuďoch, ktorí tam žijú. Medvedí problém, a my to navrhujeme už 20 rokov, sa dá riešiť veľmi jednoducho:

Prvá vec sú odpadky – v problémových oblastiach od Tatier až po Kláštor ich nikto nerieši. A pritom tam treba začať.

Prikrmovanie je druhá vec. Poľovníci radi prikrmujú a ja by som rád videl tie krmoviská, ktoré sú pri Kláštore. Určite sú ich tam desiatky a rád by som videl aj trus tých medveďov, ktorí tam žijú.

A potom sú ešte iné riešenia, odplašovanie a tak ďalej. Napríklad chodil medveď, kdesi v Tatranskej Lomnici a my sme tam boli v  správnom konaní. Chceli ho odstreliť, my sme povedali, že sme s týmto ochotní súhlasiť jedine pod podmienkou, že tam zavrú kontajnery. Zavreli ich a medveď odišiel. A oni začali písať nenávistné články, že VLK presadil zavretie kontajnerov, preto oni nemohli uloviť medveďa. Mali by sa tešiť, že vyriešili problém tým, že zavreli kontajnery. Oni sa ale netešili, boli smutní, že medveď zmizol.

Chcete povedať ešte niečo na záver?

Chcel by som zopakovať, že my nie sme za zrušenie poľovníctva, vidíme v ňom hlavne kultúrne dedičstvo. Keď budú stanovené jasné pravidlá, ktoré ho budú regulovať a tieto sa budú dodržiavať, tak si myslím, že spoločnosť ho bude akceptovať. Ale ak nie, tak budú mať veľké problémy. Hlavný problém vidím v tom, že poľovníci si tento stav ešte neuvedomujú.

Bolo také obdobie, keď mali veľkú podporu v parlamente a na kľúčových štátnych miestach a v podstate, čo si nadiktovali, to platilo.

Svet sa ale bohužiaľ v ich neprospech zmenil a mali by na to reflektovať. Myslím si, že je to aj naša práca – presvedčiť ich, že musia prijať nejaké kompromisné dohody, aj legislatívne, aj spoločenské.

Ja nechcem nejaký veľký konflikt – máme iné problémy ako ich. Ale keď nebudú ochotní ku kompromisom, tak neprežijú, to vidím určite. Nie kvôli nám, ale spoločnosť je tak teraz naladená - všetko riešiť revolučne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Aj Bratislava má svoju Hlávkovú. Za kritiku parkovania referentku čakala šikana

Čím viac Zuzana Aufrichtová upozorňovala na chyby v návrhu parkovacej politiky, tým viac problémov v práci mala.

SVET

Inaugurácie nemusia byť šou. Zaobídu sa aj bez Biblie či Boha

Americkí prezidenti nemusia prisahať vôbec.

ŠPORT

Cibulková vypadla už v treťom kole, nestačila na Rusku Makarovovú

Slovensko prišlo na Australian Open o svoju poslednú nádej vo dvojhre.


Už ste čítali?