"Problémy, ktoré sú treba dať na stôl a treba sa o nich baviť"

Autor: Michal Andel | 5.8.2016 o 13:10 | Karma článku: 1,76 | Prečítané:  412x

Rozhovor s riaditeľom kancelárie Slovenskej Poľovníckej komory a viceprezidentom CIC (Medzinárodná rada pre poľovníctvo a ochranu zveri) Imrichom Šubom.

Na začiatok by som Vás poprosil o stručnú charakteristiku – čo je vlastne poľovníctvo a akú má úlohu v ekosystéme?

Poľovníctvo je historicky najstaršia aktivita ľudstva. Vďaka nej sme prežili tisícročia a vďaka nej sa vyvíjal človek až do tejto podoby. Keby nebolo poľovníctva a nebol by lov, nezačal by človek nikdy hľadať ani nástroje. Poľovníctvo máme definované ako starostlivosť, ochranu prírody, zachovanie zveri, ale hlavne jej  trvalo udržateľné využívanie. Tzn. motivácia pre ľudí, aby aj naďalej ostali zachované rôznorodé druhy, ktoré máme.

Najmenej podstatnou časťou poľovníctva je však práve ten lov. Aj keď prirodzene všetci radi lovíme, keď nám to umožní čas, spôsob a etika. Tá je u poľovníkov veľmi dôležitá, mohol by som hovoriť o veľa spôsoboch - napríklad o love sluky. Prvú sluku, ktorú sme ulovili sme vždy pozdravili.

Prečo vznikla SPK (Slovenská poľovnícka komora)?

My sme sa snažili a snažíme tvoriť jednotnú poľovnícku samosprávu (SPK), aby sme mohli disciplinárne postihovať ľudí, ktorí sa nespracú do kože. S týmto máme najväčšie problémy, pretože práve tí zlí poľovníci, ktorí ublížia, na nás nadávajú a novinári sa taktiež nezastanú nás dobrých. Máme teda vnútorných aj vonkajších nepriateľov, stále však prevažujú tí dobrí poľovníci a myslím, že náš systém je nastavený dobre.

Koľko je dnes na území SR registrovaných poľovníkov?

To viem povedať absolútne presne práve vďaka tomu, že máme jednotnú poľovnícku samosprávu. Je to 58 783.

Je podľa vás tento počet relevantný?

Ústava garantuje každému občanovi SR možnosť slobodne sa rozhodnúť, čomu sa chce venovať, v čom sa chce vzdelávať, čím sa chce stať a aké chce urobiť skúšky. Ja som hovoril o poľovníkoch, ktorí tie skúšky urobili. Prirodzene, reálne to poľovníctvo vykonáva zhruba 2/3 tohto počtu, ostatní sú poľovníci, ktorí nemajú príslušnosť poľovného revíru a chodia na poľovačky ako na súčasť poľovníckeho turizmu. Títo ľudia pravdepodobne nemajú čas alebo možnosť, preto za túto činnosť platia. Takto získané finančné prostriedky sa zase vkladajú do krmiva, soli, zariadenia atď. takže aj takýchto poľovníkov je potreba. Ja nemám právo tvrdiť či nás je málo alebo veľa, lebo nikomu nemám právo uberať možnosť stať sa poľovníkom.

Čo je potrebné, aby sa človek stal poľovníkom?

Príprava poľovníka trvá minimálne rok aj tri mesiace. Skladá sa z praktickej prípravy – to je jeden rok v poľovných revíroch, z teoretickej prípravy - kde sú prednášky, následne zo streleckej prípravy a zo skúšok. Pri nich sme sa dostali k naozaj transparentnému systému, kde máme počítačom generované otázky. Ich úspešnosť, teda skôr neúspešnosť tiež hovorí, že sme na tomto poli urobili veľa, niektoré školy by nám mohli závidieť.

Aké sú práva a povinnosti poľovníkov?

Všetky ich práva a povinnosti sú napísané v zákone - to je tá legislatívna stránka. Následne máme ešte náš vnútorný predpis – stanovy, ktorými sa tiež riadime. Podstatné je aj to, že máme ako prílohu stanov etický kódex a poľovnícky poriadok.

Existuje nejaký spôsob kontroly, či títo ľudia Váš etický kódex dodržiavajú?

Áno, určitým spôsobom. V našom zákone sú priestupky a správne delikty, ktoré zo zákona kontroluje Lesný úrad, tzn. štát. Prirodzene, pokiaľ nejde o závažnejšie veci či už na úseku zbraní, alebo na úseku trestných činov - tieto sú v kompetencii polície. My máme svoj vlastný disciplinárny poriadok, v ktorom sú zadefinované porušenia vnútorných predpisov a na základe toho sú poľovníci postihovaní. Etický kódex a poľovnícky poriadok sú iba takým vodítkom, odstrašovať by malo hlavne verejné odsúdenie. Mám ale obavy, že toto postačuje čím ďalej, tým menej.

Čo sa môže stať poľovníkovi, ktorý tieto pravidlá nedodrží?

Najprísnejším postihnutím, na ktoré má naša disciplinárna komisia možnosť podať návrh, je odňatie poľovného lístka. Potom musí poľovník opäť spraviť poľovnícke skúšky.

Kde sa dá dostať k informácii o schválených poľovačkách?

Toto je vec, ktorá rezonuje v poslednom čase v rámci diskusii veľmi intenzívne. Termíny spoločných poľovačiek má na starosti štátna správa, konkrétne Okresný úrad pozemkový a lesný, ktorý však nemá tieto informácie povinnosť zverejňovať. Momentálne pripravujeme aj memorandum o spolupráci so Slovenským zväzom turistov, lebo tam tiež dochádza k istým situáciám. Ide o to, aby sme sa navzájom informovali o svojich podujatiach. Napríklad v škandinávskych krajinách je bežné, že sa označujú miesta, kde prebieha spoločná poľovačka, aby nedochádzalo ku konfliktom. Toto nás však ešte len čaká.

Podľa Vás je teda poľovníctvo hlavne ochranou prírody?

Ak chce niekto loviť, tak sa musí v prvom rade starať. To staranie je podchytené aj legislatívne a plány sa pripravujú na základe spočítaných stavov zveri. To je práve to trvalo udržateľné hospodárstvo - z prírody si berieme toľko, aby z nej ostalo aj na budúci rok, aj pre budúce generácie. Samozrejme to ovplyvňuje veľa ďalších faktorov, ako spôsob hospodárenia v lese, spôsob vykonávania poľnohospodárskych prác. Niektorí poľnohospodári nám trávia zver, rozsýpajú na poliach jed proti hrabošom a tým pádom tam padne 120 kusov srnčej zveri – to sú veľmi vážne zásahy. Úlohou poľovníkov je tiež, aby na takéto skutočnosti poukazovali.

Naznačili ste, že poľovníctvo je komplexná činnosť. Myslíte si teda, že ročný tréning je dostatočný? Nebolo by lepšie mať napríklad len poľovníkov, ktorí majú vyštudovanú lesnícku školu?

Som presvedčený, že nie je dostatočný. Ja som mal to šťastie, že som mal rodičov, ktorí ma od detstva viedli k tomu, aby som spoznával prírodu. Dovzdelávať ďalej by sa mal samotný poľovník, to, že zloží skúšky neznamená, že všetko ovláda. Mal by sa učiť aj ďalšie veci, napríklad ako sa prikrmuje, chodí na brigády, ako sa stavajú poľovnícke zariadenia. Hovorí sa, že poľovník sa stáva ozajstným poľovníkom vtedy, keď môže uloviť a neuloví.

 Za to sme ale kritizovaní zo strany poľnohospodárov, pretože škody spôsobené zverou rezonujú v médiách veľmi hrozivo. Treba si uvedomiť, že poľnohospodári úplne zmenili ráz krajiny, keď začali pestovať kukuricu, ktorá poskytuje zveri absolútne perfektné výživové parametre. Takisto za to môže vyrušovanie, do prírody chodia turisti, motorkári, cyklisti. Takže častokrát sme bití z dvoch strán. Z jednej strany za to, že sme poľovníci a zver ulovíme, čo nikdy nebudeme skrývať, z druhej za to, že sme jej ulovili málo.            

My sme jedna z mála skupín, ktorá platí za to, že môže užívať prírodu, a to dnes už nemalé prostriedky. Toto si málokto uvedomuje, povinnosti nám pribúda a práv máme vlastne čoraz menej a menej aj v súvislosti s tým, že tlak na prírodu stále narastá.

Nemyslíte si teda, že by bolo vhodné tento systém nejak prehodnotiť? Že človek, ktorý dostane poľovný preukaz by musel nejaký čas preukázateľne vykonávať poľovníctvo a zbraň by dostal do ruky až potom?

V rámci streleckej prípravy absolvuje každý komplexnú bezpečnostnú inštruktáž zachádzania so zbraňou. My sami sme poukazovali a dokonca aj sami vykonávame tzv. kontrolné streľby poľovníkov, za čo nás sami nemajú radi. Každých 5 rokov si ich voláme a musia preukázať schopnosť bezpečne narábať so zbraňou na strelnici. Bezpečnosti na poli zbraní a streliva nikdy nie je dosť.

Otázne je však prečo by mal byť poľovník zaťažený nejakou ďalšou agendou, len kvôli tomu, že na ňom tú zbraň vidíme a bojíme sa jej. Pritom na tom nič nie je. Ľudia majú pred zbraňou prehnane zbytočný rešpekt. My máme napríklad legislatívu postavenú tak, že zbraň máme prepravovať v puzdre - s tým absolútne nesúhlasím. Pretože, keď tú zbraň mám, tak ju každý vidí. Keď ju mám v puzdre, tak nikto nevie, či ju mám nabitú, alebo v akom stave - to je také pokrytectvo. V Amerike to funguje napríklad úplne inak, zákony tam majú oveľa liberálnejšie.

Podľa dokumentu Národného potravinárskeho a národného centra – manažment lovu zveri: „Nesprávnym lovom sa poľovníkom podarilo silne rozvrátiť aj vekovú štruktúru populácií jelenej zveri. Populácie sú silne zmladené, chýbajú  v nich plne vyspelé, telesne a  trofejovo zrelé zvieratá, lebo sa nenechajú dožiť do cieľového veku. V dôsledku honby za trofejami sa okrem vekovej štruktúry narušila aj sexuálna štruktúra populácií, takže v niektorých revíroch je nedostatok nielen zrelých, ale všetkých jeleňov, teda aj stredných vekových tried.“

Áno, častokrát sa stáva, že poľovník chce uloviť skôr trofejového jedinca, aby mal na lov pamiatku. Ak niekto neodloví samičiu populáciu, ktorá zabezpečuje prírastok jeden rok, druhý rok, tak tento potom rapídne narastá. Za čo majú byť a aj sú sankcie (užívateľ revíru za to môže zaplatiť až 500-3000 euro pokutu). Oprávnená je aj kritika na úsek štátnej správy, ktorá ustanovuje chovateľské rady. Ak užívateľ aj naďalej takto koná, klasifikuje sa to ako nesprávne používanie poľovného revíru, čo je dôvod na ukončenie zmluvy o užívaní poľovného revíru. Páky na to máme, je však dôležité, aby sa to začalo vymáhať. Myslím, že pod tlakom, ktorý je momentálne na poľovníkov z hľadiska spôsobených škôd sa to vymáhať aj začne.

Kto sa môže zúčastniť poľovníckych akcií?

Absolútny laici, deti, máme napríklad aj krúžky Mladých priateľov poľovníctva.

A čo sa týka poľovačky?

Keďže na poľovačkách sa narába so zbraňou, tak tam je minimálny vek 15 rokov. Okrem toho sa musí absolútne podriadiť pokynom vedúceho poľovačky.

Tzn. že existuje skupina ľudí, ktorí nemajú poľovný lístok, ale majú určitý obnos peňazí, ktoré venujú poľovníckemu združeniu a to ich za to vezme na poľovačku?

Takíto sa zahrávajú s rizikom, pretože každý, kto vstupuje do poľovného revíru musí mať so sebou isté doklady. Ak nemá pri sebe poľovný lístok, tak sa dopúšťa trestného činu pytliactva. Či je to so súhlasom, alebo nesúhlasom užívateľa poľovného revíru. Okrem toho nie je poistený. Ale za toto všetko je zodpovedný vedúci poľovačky.

Keby som sa teda ja teraz chcel zúčastniť poľovačky, tak si najprv musím spraviť poľovný lístok?

Môžete sa zúčastniť ako honec a podľa pokynov vedúceho poľovačky stáť pri poľovníkovi, alebo ísť do pohonu.

Citácia z „Koncepcie rozvoja poľovníctva“ : „Poukazovalo sa na potrebu riešenia neľahkého problému „ľudového poľovníctva“, pod ktorým sa rozumelo sprístupnenie jeho výkonu každému, kto spĺňal zákonné podmienky. Upozorňovalo sa aj na to, že vlastníci pozemkov začnú diktovať, kde a aké majú byť určené hranice s uplatnením osobných, alebo úzko skupinových záujmov, a to bez ohľadu na ekológiu, či odborne podložené argumenty. Upozorňovalo sa, že poľovníctvo môžu ovládnuť len tí najsolventnejší, ktorí nemusia mať vrodený vzťah k prírode – môže sa vytvoriť vplyvná skupina novodobých majetných vlastníkov pozemkov, ktorí zvládnu takmer všetko, lebo k tomu prispôsobia zákony, ktoré vládnu „všade“ v Európe. V materiály sa taktiež zvýraznila zásada podpory udržania etickej stránky poľovníctva.

Správne.

Nemyslíte si, že to je vcelku v rozpore s dnešnou situáciou?

Je to materiál, ktorý sme vytvorili my a kde poukazujeme na problémy, ktoré vidíme. Snažíme sa o nich hovoriť, aby sme s nimi niečo urobili. A aj sme urobili. Voľakedy bol poľovník za 3 mesiace poľovníkom. Boli aj rôzne pseudomožnosti ako to obísť, dnes musí človek sedieť pri počítači a mať nalogované svoje údaje za rok aj 3 mesiace, inak ho nepustí ani ku skúške.

Je ale smutné, že hore spomínaná koncepcia ešte nebola prijatá. Neočakávame od nej nejaké zázraky, ale je to určité vodítko k tomu, ako sa má ďalej postupovať. A v rámci tej koncepcie sa dajú robiť v budúcnosti aj legislatívne úpravy. V podstate je to rozobratie problematiky a poukázanie na problémy.

Od čoho teda závisí prijatie tejto koncepcie?

Od vôle parlamentu, to ministerstvo predkladá novelu zákona. Čo sa týka skupiny ľudí, ktorí sa veľmi rýchlo stávajú poľovníkmi – takto sa už možno nestanú, ale medzi nami už niektorí takí sú. Nemôžeme sa čudovať, keď má štát ako jediný argument k tomu, komu prenechá výkon práva poľovníctva verejnú súťaž. Nie sú tam garancie ako sa bude správať, aký má plán, aké sú jeho predošlé skúsenosti, aký je jeho morálny profil. Príroda nie je vecou verejno-obchodnej súťaže. Tam sú veľmi dôležité aj ostatné faktory, nielen cena.

Vy, ako SPK máte mandát tých takmer 60 tisíc ľudí, ktorých združujete. Neskúšali ste tento stav teda riešiť spoločným manifestom, prípadne petíciou?

Chceme to riešiť pri najbližšej možnej legislatívnej zmene, keď bude pripravovaná novela zákona o poľovníctve. Chceme doplniť časť o tom, aké kvality musí mať a čo všetko musí zabezpečiť ten, komu sa prenajme poľovný revír. Musí garantovať to, že keď mu o 10 rokov skončí nájomná zmluva na daný revír, že tam tú zver nevystrieľa. Dnes to nikde nie je. Pri tomto legislatívnom procese až tak ďaleko myšlienky politikov nezašli, ale aj takýto problém to môže spôsobiť. A momentálne sa to aj deje. V Karpatoch vydražili poľovný revír za 102 euro na jeden hektár, pričom ho vydražil človek, ktorý tam predtým pytliačil a bol odtiaľ vyhodený. Toto bola pomsta pre tých slušných, miestnych poľovníkov. Až rozum zastane a mňa to mrzí, že takýto s prepáčením „hajzel“ tam poľuje. Toto nie je obchod, toto je dlhodobá starostlivosť o prírodu, a tak by tam mal byť človek, ktorý je zodpovedný a nie taký čo zaplatí 102 eur.

Problémy, ktoré sú treba dať na stôl a treba sa o nich baviť. Pretože, keď to nebudeme robiť, tak sme stratení. Strčiť hlavu do piesku je jednoduché.

Skutočnosť, ktorá vám robí dosť zlé meno v spoločnosti sú zastrelené psy. Aká je prax napríklad pri stretnutí so zatúlaným psom? Majiteľ nie je v okolí, ale je jasné, že pes utiekol za hárajúcou sa fenou alebo podobne. Je jasne označený, nie je nebezpečný, veľmi pravdepodobne si iba chvíľu pobehá a vráti sa domov?

Toto absolútne odsudzujem, pretože sám si ako majiteľ psa viem predstaviť, čo rodina prežíva. Sám som mal takých temperamentných stavačov, že aj keď sme postavili sebe lepšiu voliéru, tak si vždy našli spôsob ako z nej ujsť. Sú to veľmi nepríjemné veci a mrzí ma každý jeden takýto prípad. Z časti to však robia možno tí, ktorí psa nikdy nemali. Tu pod nami sedí môj kolega, ktorý má na starosti kynologický odbor a v počítači v plemennej knihe evidujeme vyše 30tis. psov našich členov. Hovorí sa, že poľovník nie je ozajstným poľovníkom, kým nemá psa. Lebo pes nám nahrádza mnohé iné zmysly a čo je podstatné - pes slúži na ochranu zveri, aj keď sa to nezdá.

Takže podľa Vás môže pes slúžiť aj na ochranu zveri?

 Napríklad pri kosbách poľnohospodárskych plodín. Posledné dva roky sme volali, že treba chodiť pred kosbami plašiť zver. Do niektorých porastov sa totiž zver rada schováva a potom je pokosená. Pes je jediný spôsob ako tú zver odtiaľ dostať.  

Čo sa teda môže stať poľovníkovi, keď zastrelením označeného psa evidentne porušil zákon?

Podľa zákona o poľovníctve môže v niektorých oblastiach zakročiť takto tvrdo, ale nemal by to urobiť tak či tak. To sú zase všeobecné záväzno-právne predpisy. Keď je evidentné, že to je čistokrvné plemeno a hodnota toho psa je teda vyššia ako hodnota zajaca ktorého naháňa. Keď toho zajaca nenaháňa, tak v súdnom konaní nemá poľovník šancu, aby neprišiel k náhrade škody. A prirodzene, keď je škoda vyššia ako určitý objem finančných prostriedkov, tak ide o trestný čin. Okrem iného sa tento priestupok eviduje na Obvodnom oddelení evidencie zbraní a streliva. Tam môžu dostať pokutu, alebo mať zadržaný zbrojný preukaz.

Občas je ťažké dohľadať, kto to ale mohol spraviť...

Väčšinou sa tieto prípady dejú niekde hlboko v prírode a nie sú svedkovia, to je fakt.

Nezodpovedá za to teda napríklad poľovný hospodár daného revíru?

Tak viete, každý zodpovedá sám za svoje činy. Ako som spomínal je tu Lesný Úrad, ktorý to rieši v priestupkovom konaní, alebo ak je to trestný čin, tak Polícia. Horšie je, že veľakrát sa tie prípady nedotiahnu do konca. Stále tu ale hovoríme o medziľudských vzťahoch a  problémoch. Na jednej strane poľovník, na druhej nezodpovedný majiteľ. Moje práva siahajú potiaľ, kým nezasahujú do tvojich.

Naše konanie, ako ľudí je ale celkovo čím ďalej tým horšie. Nechcem byť sentimentálny a vracať sa do mojich mladých čias, keď sa každý každému zdravil. Dnes toto bohužiaľ nefunguje.

Príklad z môjho okolia, ktorý sa momentálne rieši  - pes odbehol niekoľko metrov kvôli tomu, že sa zľakol výstrelov, schoval sa do krovia a o pár minút dostal ranu brokovnicou do boku z ôsmich metrov.

To je nepríjemná situácia, pretože predstavuje absolútne chorý alibizmus. Čo si dokazoval poľovník, že zastrelil na spoločnej poľovačke takéhoto psa? Absolútne zlá je aj reakcia združenia, viete takíto ľudia už majú veľkú morálnu škvrnu u verejnosti. Ak existuje trochu spravodlivosť, tak v ďalšom období by sa takíto ľudia už k danému revíru nemali dostať. Vlastník by mal byť natoľko uvedomelý, aby vedel, že takýmto ľuďom nemôže postúpiť výkon práva poľovníctva. Pretože, keď zastrelí psa, tak je schopný urobiť aj iné veci.

Viete, ale my nie sme polícia, tak ja tam nemôžem ísť a dokázať im to. Smutné je, že to odsúdenie padne na všetkých poľovníkov. Pretože títo špinavci si neuvedomujú, že kazia meno všetkým a svojím rodinám taktiež. Sú poľovníci, ktorí takéto veci konajú, ale takí by medzi nami nemali byť. Ale keď súd nemá páku, polícia nemá páku, akú môžem mať páku ja? A to nie je alibizmus.

Určite by som však určil vyšetrovateľa, aby sa ujal psa a zabezpečil nepriame dôkazy – tzn. aké broky mal v sebe a nábojnicu, ak by sa našla. V takom prípade už je jednoduché prekontrolovať zbrane a kriminálnou expertízou zistiť, kto strieľal.

Koľko evidujete sťažností na poľovníkov a s akým výsledkom?

Sťažností, ktoré prídu sem na ústredie od nepoľovníckej verejnosti je možno nejakých 15 ročne. Niektoré riešime tu v kancelárii, niektoré predkladáme dozornej rade, iné odstupujeme Lesnému úradu, alebo Policajnému Zboru, keď sa nejedná o veci, ktoré nie sú v našej právomoci. Každá jedna žiadosť niekde končí. Keď ide o sťažnosť typu, že poľovník sa niekomu nepozdravil, alebo je anonymná, tak sa ňou nezaoberáme.

Čoho sa tie sťažnosti väčšinou týkajú?

Škôd spôsobených zverou – diviaky vyžerú zemiaky, jelenica oberá jablká. Takisto prípady so psami, aj keď sme dávno takýto nemali, vzťahy medzi poľovníkmi - že niekoho neoprávnene vylúčili zo združenia, pytliactvo..

Nie je problémom poľovníctva aj veľký počet jeho členov? Predsa len vo väčšej skupine sa ľahšie nájdu problémoví jedinci..

Nechcem zaspať na vavrínoch, ale myslím, že na tú veľkú skupinu je  tých problémov relatívne málo. Samozrejme by som bol rád, ak by vôbec neboli.

Vy sám ste v rozhovore s Karlom Sudorom povedali, že „socializmus skončil a ľudia nech si uvedomia, že nemôžu ísť všade a robiť všetko“? Čo tým myslíte?

Niektoré situácie, s ktorými mám veľký problém. Ja mám napríklad veľmi rád kone. Ale dnes si zasejem pšenicu a keď idem okolo o 2 dni tak zistím, že medzičasom mi po nej prešla skupina jazdcov koní, ktorí sa boli iba tak povoziť a mysleli si, že tým nič neurobia. Socializmus na toto nebol zlý, aj mňa naučil mnohé pozitívne veci, ľudia boli vtedy k sebe ľudskejší. Dnes má každý dojem, že môže ísť kam chce a robiť si čo chce.

Vy máte normované stavy zveri, ktoré chcete udržať, preto tú zver strieľate. Na druhú stranu ale lovíte aj šelmy, ktoré vám vlastne pomáhajú tým, že tú zver strhávajú.

Nedávno sa robila genetická analýza stavu medveďa. Toto číslo je vyššie ako 1256 jedincov, čo je na malé Slovensko veľké číslo. U vlka sa zatiaľ takáto analýza neurobila. Na Slovensku je podľa odborného odhadu 300-600 jedincov. A na týchto 300-600 jedincov sa určila kvóta. Vlk je istým spôsobom sanitár, ale keď presiahne istú početnosť, tak neloví len sanitárne. Potom už loví aj zdatné jedince, ktoré sú nositeľmi dobrých genetických informácii. A tých svoriek s počtom jedincov 10 a viac už máme na Slovensku niekoľko. A keď sa vlk dá racionálne využívať, dá sa z jeho populácie uloviť, odmerať, zobrať vzorky, tak motivujme poľovníkov. Aby svoje problémy s vlkom neriešil ten bača trávením. Toto je naša filozofia, o toto sme bojovali, pretože vlk je veľmi ťažký na ulovenie. To nie je jednoduchá záležitosť, nejde o nejaké húfne strieľanie, väčšina poľovníkov vlka totiž ani nevidela.

Veľa poľovníkov sa však vyjadruje, že vlka neloví kvôli ochrane prírody, ale kvôli akejsi prestíži z takéhoto úlovku.

Kvôli takýmto ľudom sme sa dostali až sem, že musíme byť kontrolovaní Štátnou ochranou prírody. Že v roku 2014 bola kvóta na lov vlka naplnená veľmi rýchlo už v decembri, čo nám bolo všetkým veľmi podozrivé. Preto, ako rýchlo tí poľovníci tie vlky pozbierali.

Pri diviakoch máte napríklad JKS (jarný kmeňový stav) menší ako plán lovu.

Je to preto, že diviačica vrhne 5-8 mladých, dospelo to až do takého stavu, že na niektorých miestach bolo povolené lovenie diviačice na jar.

A nepomáha vám ten vlk v tom, že odloví práve problematické premnožené zveri?

V niektorých oblastiach áno, prirodzenou potravou vlka je práve diviačia zver, takže zoberie svoju časť.

Tým pádom sú aj škody na lesnom poraste nižšie, pretože zveri je menej.

Áno, ale vlk sa napríklad objavuje aj v Leviciach, alebo na Lučenecku a tam tú diviačiu  populáciu nestíha ani on. Je ale pravda, že v miestach, kde je vlk, ten problém nie je natoľko vypuklý.

Pani Čertíková aj pán Lukáč sa vyjadrili, že hospodári, ktorí argumentujú tým, že vlk im strháva zver, by vedeli tomuto zabrániť finančne nenáročnou lepšou výchovou psov.

Pán Lukáč sa správa, akoby v živote nestretol vlka. Ja som ho stretol 2x. Áno, pastiersky pes zníži škody, ktoré vlk spôsobí. Ale je len otázka času, kedy toho psa prekabáti. Odkazujem pánovi Lukáčovi aj cez tento rozhovor, nech si uvedomí, že my už začíname mať problémy s poľovnými psami, ktoré nám drhnú vlky. Pes odbehne od majiteľa 50m, v húštine je vlk a pes sa už nevráti.

Na Slovensku máme 300-600 vlkov. Tá šelma má prirodzene väčší migračný areál. U diviakov populácia narastá. Keby sme mali vlkov aj 1200, tak tento problém nevyriešia.

Potom tu mám ešte vyjadrenie pána Ďuríka*, ktorý sa v podstate priznáva k pytliactvu.

Keď sa k nemu pán Ďurík priznáva, tak nech sa prihlási verejne, keď má takéto vyjadrenia v médiách, ja som mu to hovoril už aj osobne. Pán Ďurík, populistické články je veľmi jednoduché písať – absolútne odsudzujem takúto rétoriku. Vôbec sa s ním nestotožňujem, je to človek, ktorý sa rád ukazuje a toto je jeden zo spôsobov. Zo začiatku som ešte zvykol reagovať na jeho články, ale teraz som to už vzdal.

Poďme od vlka preč – prečo sa poľuje na kamzíky?

Na Slovensku máme 2 druhy kamzíka – tatranského a alpského. Začal sa loviť alpský, aby nezdegeneroval náš endemit – kamzík tatranský. Keď však pasívna ochrana nejakého druhu dosiahne isté hranice, napríklad, keď už úplne stratil plachosť ako sa to stalo pri tatranskom kamzíkovi, tak by sa táto ochrana mala prehodnotiť a tento druh začať loviť. Je to trvalo udržateľné hospodárstvo. Kamzíka tatranského sme zachovali, tak by sme s tým mali začať niečo robiť. Nemali by sme sa prizerať ako sa degeneratívne vytŕča ako turistická atrakcia pri Téryho chate, ale znížiť jeho stavy. Na tých pár jedincov alpského kamzíka tu stoja rady Američanov, ktorí sa nevedia dostať k lovu a platia neskutočné peniaze za možnosť naňho poľovať. Je to choré. Možnože cena takého tatranského kamzíka by sa vyšplhala aj na 50 000 eur.

Začali sa takisto ozývať hlasy volajúce po love rysa ostrovida.

Ja som sa rozprával s pani Gregorcovou, ktorá je expertkou na výskum rysov. Poľovníci doteraz súhlasili s tým, že rys sa loviť nebude. Boli potom náznaky, že s ním treba niečo robiť, pretože stúpli jeho stavy, teraz je však okolo neho ticho. Je problém, že informácii o rysoch máme celoslovensky veľmi málo. Teda sú skôr absolútne chabé, s čím súhlasí aj pani Gregorcová. Boli tu ironické projekty na vrátenie rysa do slovenskej prírody, dokonca s prispením Technickej Univerzity vo Zvolene, čo ma veľmi prekvapilo. Pretože my rysa v prírode máme. Ale nejakým spôsobom by sa loviť mal, najmä v oblastiach, kde strháva srnčiu zver. Pretože rys je niečo iné ako vlk a medveď, to je mačka, lovec - zabijak, on loví nie pretože je hladný, ale pretože ho to baví. Takže v mnohých miestach takto absolútne vyplienil populáciu srnčej zveri, odtiaľ prichádzali sťažnosti poľovníkov, že s tým treba niečo robiť. Lov rysa je tak záležitosť možno siedmych rokov.

Naozaj si myslíte, že rys loví iba pre radosť?

Pozrite sa na mačku, ako sa hrá s myšou, rys je to isté.

EÚ chystá zákaz samonabíjacích zbraní, ako sa toto dotkne poľovníctva?

My máme pomerne dobre redukované z hľadiska etiky poľovníctva, že každá zbraň nie je samočinná. Maximálne môžete za sebou vypáliť 3 rany, myslím, že to je dostačujúce. Nejakým spôsobom sa hrať na to, že terorizmus zablokujeme cestou takýchto zákazov je absurdné. Z hľadiska poľovníctva máme my svoje predpisy upravené tak, že sú postačujúce.

 

*„A som presvedčený, že naša ochrana prírody dokázala ešte jednu vec: nepochybne sa jej znovu podarilo značne rozšíriť rady poľovníkov ochotných streliť vlka hocikde a hocikedy, s jednou podmienkou – situácia musí umožňovať buď (samozrejme tajné) ošetrenie a spracovanie trofeje, alebo aspoň úplné zatajenie celej záležitosti, aj keď za cenu znehodnotenia trofeje.“ Ing. Jaroslav Ďurík - lesník, poľovník a bývalý profesionálny pracovník Správy CHKO V. Fatra. (Myslivost 1/2015, str. 34)

 

(Na žiadosť o autorizáciu rozhovoru p. Šuba najprv reagoval otázkou ohľadne smerovania kampane Regulácia Poľovníctva, v rámci ktorej sme tento rozhovor pripravili. Po jej zodpovedaní už bohužiaľ ani na ďalšie opakované žiadosti o autorizáciu rozhovoru nereagoval. Originálnu nahrávku rozhovoru môžeme však na požiadanie poskytnúť – tento prepis je redakčne krátený z dôvodu jeho dĺžky a opakovania niektorých tvrdení)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Tataráky by mali zmiznúť z reštaurácií. Ľudia sa ich však nechcú vzdať

Reštaurácie sa o tatarákoch boja hovoriť, mnohé ich majú v jedálnych lístkoch.

TECH

Miliardár Musk ukázal, ako chce kolonizovať Mars

Podnikateľ chce začať expedície na Mars o dva roky.

KOMENTÁRE

Keď sa hipster primátor najviac rozumie bicyklovaniu

Prevádzkar hovorí, že chce ľuďom v klube prinášať všetky žánre.


Už ste čítali?